unicefnestleTento obrázok nie je fotomontáž. Je to fotografia UNICEF, zobrazuje mamičku dvojčiat z Pakistanu. Chlapček bol dojčený, dievčatko kŕmené fľašou. Mamičke bolo nesprávne vysvetlené, že nedokáže dojčením uživiť obidve deti a jedno dieťa musí byť kŕmené umelou výživou. V niektorých krajinách Tretieho sveta majú prednosť chlapci. Synčeka preto musela uprednostniť. Dcérka na druhý deň po vzniku tejto fotografie umrela. Tento obrázok poukazuje na riziká kŕmenia umelou výživou . Najmä tam, kde nie sú dodržané hygienické podmienky, nie je dostupná pitná voda. Kde panuje chudoba. Ukazuje riziká, ako môže dieťa doplatiť svojim životom , ak je kŕmené umelou náhradou materského mlieka či mliekom iných zvierat. “Použite moju fotografiu, ak to pomôže” – povedala táto už navždy nešťastná mamička.

Vplyvom globalizácie priemyslu a obchodu sa už desiatky rokov výrobcom umelej výživy a dojčeneckých potrieb darí úspešne rozvíjať kultúru kŕmenia z fľaše na úkor dojčenia. Je spochybňovaná schopnosť mamičiek dojčiť, spochybňuje sa kvalita materského mlieka, ktoré organizmus matiek vytvára pre ich deti.

V roku 1981 bol prijatý Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka. Jeho znenie bolo vypracované Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Detským fondom Organizácie spojených národov (UNICEF) po rokovaniach so zástupcami vlád jednotlivých členských štátov, zdravotníckymi inštitúciami, mimovládnymi organizáciami ako aj predstaviteľmi potravinárskeho priemyslu. Následne ho schválilo WHA, ktorá sa skladá z ministrov zdravotníctva jednotlivých štátov sveta ako aj ich poradcov – popredných odborníkov v oblasti verejného zdravia. Kódex bol neskôr rozšírený a upresnený ďalšími rezolúciami WHA. Princípy Kódexu boli zapracované do medzinárodných dohôd ako napr. Deklarácia Innocenti, niektoré jeho časti boli prevzaté do smerníc Európskej únie.

Cieľom Kódexu je chrániť zdravie detí na celom svete, a to podporou a ochranou dojčenia. Nezakazuje predaj náhrad materského mlieka, upravuje však jeho predaj takým spôsobom, aby marketingové kampane potravinárskych firiem neohrozovali dojčenie a tým aj zdravie detí.

Upravuje marketing týchto produktov: umelé mlieka, tzv. pokračovacie mlieka (follow-on formula), fľašky, cumlíky, dojčenecké vody, detské džúsy, čaje, roztoky glukózy, obilné kaše a pod., ak sú tieto propagované na použitie u detí mladších ako 6 mesiacov, alebo prezentované ako vhodná náhrada materského mlieka u detí starších od 6 mesiacov veku. Na dôvažok, žiadne potraviny určené pre deti nesmú byť propagované spôsobom, ktorý by mohol ohroziť úspešnosť dojčenia.

Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka je vynikajúca norma. Až na to, že ju výrobcovia bezohľadne ignorujú. Bábätká so spokojnými bruškami sa na nás usmievajú z krabíc umelých výživ, z časopisov či plagátov v čakárňach pediatrov. Propagačné články a relácie v médiách mamičky a ich rodiny zvádzajú tak, aby si rozhodnutie nedojčiť nespájali s pocitom viny. Veď i samotné používanie cumlíka je považované za nevinnú pomôcku , ktorá bábätku pomáha upokojiť sa. Máloktorá mamička tuší, že cumeľ (umelá náhrada bradavky) často stojí za problémami pri dojčení , ktoré sa spájajú dokonca až s predčasným odstavením. Pritom Kódex tieto pravidlá jasne upravuje:

Výrobcovia a distribútori náhrad materského mlieka smú distribuovať informačné a edukačné materiály len na požiadanie a so súhlasom príslušného štátneho orgánu a v súlade so smernicami vydanými vládou. Takéto materiály môžu byť označené logom firmy, ktorá ich venovala, nesmú však obsahovať odkazy na konkrétne výrobky. Materiály musia obsahovať zmienku o výhodách dojčenia ako aj jednoznačnej nadradenosti materského mlieka. Materiály nesmú obsahovať texty alebo obrázky, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom idealizovať použitie náhrad materského mlieka.

Výrobcovia alebo distribútori nesmú propagovať výrobky, ktoré sú predmetom Kódexu. Marketingoví pracovníci nesmú vyhľadávať kontakt s tehotnými ženami alebo matkami malých detí. Neprípustné sú aj ostatné formy marketingu podporujúce predaj náhrad materského mlieka a iných výrobkov, ktoré sú predmetom Kódexu – t.j. reklamné zásielky, letáčiky, brožúrky, plagáty, vzorky výrobkov, darčeky, premietanie videonahrávok, prednášky, rozdávanie kupónov na zlacnený nákup a pod.

Propagácia výrobkov v zdravotníckych zariadeniach je neprípustná. Zdravotnícke inštitúcie by mali podporovať a chrániť dojčenie ako prirodzený spôsob výživy. Zdravotnícke zariadenia nesmú vystavovať vzorky výrobkov, plagáty a letáčiky propagujúce výrobky. Zdravotnícke zariadenia nesmú využívať služby pracovníkov platených výrobcami alebo distribútormi.

Na obaloch výrobkov nesmú byť nápisy alebo obrázky akýmkoľvek spôsobom idealizujúce umelú výživu, ktoré by mohli vzbudiť dojem, že umelá výživa je rovnocenná alebo dokonca nadradená materskému mlieku. Zakázané sú aj texty naznačujúce, že dojčenie môže byť zložité a dieťa môže vyžadovať dokrmovanie umelým mliekom.

Na dojčení sa nezarába. Je dostupné kdekoľvek , kedykoľvek, za nulové finančné náklady mamičky. Dojčiaca mamička nepotrebuje kupovať žiadne cumlíky, fľašky, umelé výživy, mliečne kaše, dojčenecké vody či šťavy. Na umelej výžive a pomôckach sa zarába. Výrobcovia umelých výživ a dojčeneckých potrieb denne ovplyvňujú celé generácie matiek a ich rodín, lekárov a širokej verejnosti. Normou sa stalo nedojčiť . Dojčenie sa síce papierovo propaguje, no v skutočnosti je na pokraji záujmu celej spoločnosti. V zdravotnom systéme sú peniaze na predpisovanie umelých výživ, nájdu sa peniaze na liečbu ochorení, ktoré majú priamy súvis s rozhodnutím nedojčiť. Nenájdu sa však peniaze na oficiálne preklady odporúčaní významných inštitúcií v oblasti výživy. Nenájdu sa peniaze na seriózne školenia odbornej verejnosti.

Aj dojčiaca mamička môže byť chorá. Chorá mamička u nás rovná sa väčšinou nedojčiaca mamička. Mamičky sú často už i pri banálnych ochoreniach nútené odstaviť bábätko či prerušiť dojčenie. Denne sa v médiách objavujú doslova bludné informácie o škodlivosti, resp. zbytočnosti dlhodobého dojčenia. Samozrejme, ak už sa výrobcom nedarí dobre propagovať umelú výživu do 6 mesiacov, potrebujú presvedčiť matky na umelú výživu do 3 rokov. Dojčenie staršieho dieťaťa je nevhodné, ale umelá výživa do 3 rokov je nevyhnutná ? Prečo má mamička, ktorá nepodáva svojmu dieťaťu na príkrmoch mliečnu kašu pocit, že jej dieťaťu bude čosi chýbať? Pretože agresívny marketing výrobcov v nej vyvoláva pocit viny za to, že nekupuje bábätku ich produkty, vďaka čomu budú bábätku chýbať dôležtié minerály či vitamíny.

Slovensko je výnimočná krajina. Je výnimočné v tom, že laktačné poradenstvo mamičkám neprepláca z povinného poistenia ani v minimálnej podobe, čím sa pomoc pri dojčení stáva pre mnohé mamičky nedostupná. Mnohé mamičky pre absenciu kvalifikovaných rád a pomoci musia predčasne dojčenie ukončiť. Ako laktačné poradkyne suplujeme štátnu pomoc. Štát, to sú tisíce úradníkov, ktorí bohužiaľ vedome či nevedome držia stranu výrobcov umelých výživ a dojčeneckých potrieb.

V rámci poradenstva sa stretávame so základnou prekážkou. Často si želáme , aby bábätká boli dojčené viac než si to želajú ich vlastné mamičky. Poznáme a uvedomujeme si totiž riziká s rozhodnutím nedojčiť. Na rozdiel od mnohých mamičiek, ktoré sa cez spleť zavádzajúcich informácií nedostanú k informáciám, ktoré kruto vymenúvajú riziká s rozhodnutím nedojčiť.

Dodatok č. 3 Európskeho dokumentu : Výživa dojčiat a batoliat , štandardné odporúčania pre Európsku úniu, r.2006:

Riziká rozhodnutia nedojčiť a nevýhody kŕmenia umelým mliekom:

A. Riziká pre dieťa:

  • Zvýšené riziko závažných infekčných ochorení, najmä ochorení gastrointestinálneho, respiračného traktu, ako aj ucha, močových ciest a iných infekcií.
  • Zvýšené riziko rôznych neinfekčných a chronických ochorení, najmä súvisiacich s metabolickými a imunitnými poruchami (napr. cukrovka I a II typu, alergie), ale aj vrátane syndrómu náhleho úmrtia novorodencov, vysokého tlaku a niektorých foriem rakoviny (napr. lymfómu, leukémie, Hodgkinovej choroby).
  • Zvýšené riziko podvýživy, vrátane podvýživy čo sa týka bielkovín a energie v populáciách s nízkym príjmom a nadváha a obezita ako u populácií s nízkym príjmom, tak u populácií s vysokým príjmom, so všetkými následnými zdravotnými, vývinovými, sociálnymi a ekonomickými následkami.
  • Zvýšené riziko dentálnej maloklúzie.
  • Zvýšené riziko úmrtnosti dojčiat a batoliat v krajinách s nízkymi príjmami a postneonatálnej úmrtnosti v krajinách s vysokými príjmami.
  • Zvýšené riziko hospitalizácie ako v nízko- tak aj vo vysokopríjmových krajinách.
  • Zhoršené výsledky vývinu mozgu a testov kognitívneho vývina.

B. Riziká pre matku:

  • Zvýšené riziko krvácania po pôrode a pomalšia involúcia maternice.
  • Zníženie intervalov medzi pôrodmi a zvýšená strata krvi počas menštruácie.
  • Oneskorený návrat na hmotnosť pred otehotnením.
  • Zvýšené riziko rakoviny prsníka a vaječníkov.
  • Zvýšené riziko osteoporózy a fraktúry krčka stehennej kosti po menopauze.
  • Iné nevýhody kŕmenia umelým mliekom pre ženy, rodiny a spoločnosti
    • Zvýšené náklady na nákup umelého mlieka, pričom tekuté mlieka sú drahšie ako sušené umelé mlieka.
    • Náklady na nákup fľašiek, cumlíkov, paliva, vody, sterilizujúcich produktov a zariadenia.
    • Čas potrebný pre prípravu a kŕmenie, menej času na súrodencov alebo iné rodinné záležitosti.
    • Zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o rodinu a na zdravotné a sociálne služby.
    • Zvýšená absencia rodičov v práci.
    • Negatívny vplyv na zdroj národnej potravinovej bilancie a značná národná ekonomická strata.
    • Zvýšené množstvo odpadu a spotreby energie, s následnými dôsledkami pre životné prostredie.
  • Matky, ktoré kŕmia umelým mliekom, by mali využívať do maximálnej možnej miery príležitosti na vybudovanie silnejšej väzby (napr. počas času kŕmenia na blízky kontakt pokožky na pokožku, nepoverovať kŕmením nikoho iného ako rodiča, ak sa to dá).

8mesacnezbrezna

Každých 30 sekúnd na svete umrie bábätko, pretože bolo kŕmené fľašou. (zdroj UNICEF)

Každý rok umrie v chudobných krajinách 1.500.000 detí, pretože neboli dojčené. (zdroj UNICEF)

Ako výrobcovia umelých výživ každý deň porušujú Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka a ako sa podieľajú na úmrtnosti detí Tretieho sveta? (zdroj UNICEF)

  • do pôrodníc dodávajú zdarma vzorky umelých výživ a mamičky namiesto pomoci s dojčením podávajú už od narodenia deťom fľašu
  • fľaša ohrozuje dojčenie, ak sa s ňou stretne bábätko už v pôrodnici, laktácia sa dobre nerozvinie, bábätko ani mamička sa nenaučia dojčiť čo vedie k predčasnému odstaveniu
  • keď sa mamička vráti domov, umelá výživa už nie je zadarmo, tvorí podstatnú časť príjmu rodiny, v rozvojových krajinách až 50%
  • pretože umelá výživa je drahá, dieťa nie je kŕmené dostatočne, dochádza k jeho podvýžive
  • voda na prípravu umelej výživy je často kontaminovaná, deti sú ohrozené hnačkovými ochoreniami, čo vedie k dehydratácii podvýžive až k smrti bábätka

Povieme si, to sa nás netýka, sme predsa vyspelý členský štát Európskej únie. Áno, my, ktoré si tu surfujeme po internete, zrejme máme možnosť zabezpečiť svojim deťom i sebe základné hygienické štandardy. No takmer 80 miliónov Európanov žije pod hranicou chudoby. Často v otrasných podmienkach. Výrobcovia trestuhodne zneužívajú nevedomosť a nevzdelanosť mamičiek zo slabých sociálnych vrstiev. Povieme si, no a čo, však si za to môžu samé? Možno. Ale ich deti nie. Dieťa si nemá možnosť vybrať kam sa narodí. No každé dieťa má právo byť dojčené. Každé dieťa má právo na optimálny rast a vývoj, tak ako je to definované v Konvencii práv dieťaťa, článok 24.

zdroje a odkazy:
Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka
Dokument IBFAN o nezákonných praktikách obchodných spoločností a nástrojov na ich zastavenie
IBFAN
PROVITA na Slovensku

Ako vzdelané a rozhľadené mamičky máme možnosť ignorovať reklamu a produkty výrobcov, ktorí sa denne podieľajú na smrti tisícok detí po celom svete. Dojčením vlastného dieťatka, nepoužívaním cumlíkov, fliaš, rôznych výživ … sa tak svojou troškou podieľame i na ochrane detí, ktoré nemali to šťastie narodiť sa do blahobytu. Povedala si to i slávna herečka Salma Hayek, keď si priložila na prsník hladné chudobné africké bábätko zo Sierra Leone, pretože jeho matka “už nemala dosť mlieka”. Bolo to v čase, keď sama dojčila vtedy svoju ročnú dcérku.

Kalendár akcií
<< apríl 2018 >>
PoUtStŠtPiSoNe
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6
Nasledujúce akcie
MC Mamina sa podieľa na tvorbe PHSR
Anketa

Mali by ste záujem zúčastniť sa kurzu Symptotermálnej metódy (www.lpp.sk) v MC Mamina?

Copyright © 2010-2018 Materské centrum MAMINA. Všetky práva vyhradené.